| prȋd1 prīda m lat.‛utilitas, usus’, star. prȉd (16. stol.); príden, prídnost, izpríditi, izpríjen, izprȋjenec, izpríjenost, spríditi, spríjen, sprȋjenec, spríjenost. |
| Enako je stcslovan. pridъ ‛dobiček, korist’, hrv., srb. prȋd ‛dobiček’, bolg. príd ‛dar za nevesto’, strus. pridъ ‛dobiček, korist’. Pslovan. *pridъ̏ ‛dodatek, dobiček, korist’ je dalje enako z lit. priẽdas, príedas, let. prieds ‛dodatek (pri menjavi blaga)’, kar temelji na ide. *prei̯-dhh1-o-, sestavljenki iz *prei̯ ‛pri’ in samostalnika iz korena *dheh1- ‛položiti’ (M. F. pri Be III, 120). Prvotni pomen je torej *‛kar je zraven položeno, dodatek’. |